Nálevy a odvary sú prastaré prípravky sušených rastlín, ktoré pozostávajú z extrakcie ich molekúl rozpustných vo vode. Rovnako ako recept na varenie s rôznymi zložkami, všetky molekuly rastliny nazývanej "totum" a ich koncentrácia budú zdrojom veľmi špecifických vlastností tohto bylinného čaju. Čím sú teda molekuly rozpustnejšie vo vode, tým je pravdepodobnejšie, že ich nájdeme v množstve v našich bylinkových čajoch. Interakcie medzi molekulami dodajú bylinnému čaju vlastnú aktivitu.
Tento článok bol aktualizovaný dňa 01/06/2023THE trúfa si zodpovedajú jednoduchým molekulám cukru, ako je glukóza, fruktóza atď. Môžu sa spájať a vytvárať zložité cukry: holozidy alebo glykozidy.
THE glykozidy zodpovedajú molekule zloženej z jedného alebo viacerých sacharidov (tiež nazývaných cukry) spojených s časťou, ktorá sa nazýva aglykón, to znamená, že nie je cukrom. Táto jednotka sa nazýva genin.
Tento genín vo všeobecnosti zodpovedá časti glykozidu, ktorá má farmakologickú aktivitu. Vo všeobecnosti je menej rozpustný ako kosti. Medzi geníny, ktoré často nájdeme v našich rastlinách, patria saponíny alebo napríklad flavonoidy. Ich názov zvyčajne končí na „-oside“. Stručne povedané, veľa molekúl je vo forme glykozidov v bylinných čajoch.
Chemická reakcia, ktorá prebieha v našom bylinkovom čaji, sa nazýva „ hydrolýza ". Môže sa to zdať trochu zložité, ale neprepadajte panike, je to jednoduché na pochopenie! Počas tejto reakcie sa glykozid spojí s molekulou vody (H2O) a rozdelí sa na 2 molekuly: genín a ózu. Každý z nich zachytil časť atómov H2O. Glykozidy sú rozpustnejšie vo vode ako samotný genín. Genín sa potom vstrebáva cez črevá.
Slizy zodpovedajú polysacharidom. Tento názov, ktorý sa môže zdať trochu barbarský, jednoducho označuje molekulu obsahujúcu viac ako 10 navzájom spojených kostí. Sú to „komplexné cukry“. Tvoria reťazce schopné zachytávať vodu a vytvárať gél.
Arabinogalaktan v Marshmallow alebo Echinacea je dobrým príkladom. Okamžite vidíme zložitú štruktúru tohto polysacharidu. Vďaka aktivácii určitých imunitných buniek by Echinacea získala imunostimulačné vlastnosti.
Fenolové kyseliny sú molekuly odvodené od kyseliny škoricovej a benzoovej vo fytochémii, ktoré nesú aspoň jednu hydroxylovú funkciu (-OH) a jednu karboxylovú funkciu (-COOH). Majú nasledujúce vlastnosti:
Kyselina rozmarínová z rozmarínu je napríklad derivát kyseliny škoricovej. Ako všetky fenolové kyseliny má antioxidačné a protizápalové vlastnosti, ale je aj antivírusová. Výskum skutočne zdôraznil jeho schopnosť zabrániť replikácii vírusov. Mal by tiež antialergické vlastnosti vďaka inhibičnému účinku na mediátory alergie.
V bylinkových čajoch nájdeme najmä triesloviny a flavonoidy. Ich základná štruktúra je zložená z niekoľkých fenolových kruhov (jednoduchých fenolov). Dávajú rastline nasledujúce vlastnosti:
Taníny sú polyfenolové komplexy. Je to vďaka nim, že máme v ústach tento sťahujúci pocit! Sú obsiahnuté vo veľkej väčšine rastlín, ale v rôznych množstvách. Precipitujú proteíny, čo im umožňuje utiahnite tkanivá lokálne, ako je kožné tkanivo, črevná sliznica atď. Existujú 2 typy tanínov: hydrolyzovateľné taníny a proantokyanidíny. Obaja budú mať túto schopnosť lokálne napnúť kožné tkanivo. Hovorí sa kontaktné adstringenty. Majú tiež protiinfekčné vlastnosti. Proanthokyanidoly vynikajú tým, že sa používajú vnútorne na pôsobenie na všetky tkanivá tela, najmä napríklad na črevnú sliznicu! To im dáva ďalšie vlastnosti:
Taníny sú veľmi adstringentné, sťahujú črevné sliznice a zabraňujú vstrebávaniu určitých živín a určitých molekúl črevnými bunkami. Všeobecne sa preto odporúča prijímať jedlá a rozmiestnená liečba drogami z nálevu rastlín obsahujúcich značné množstvo trieslovín.
Rastliny ako ruža, lúčna či alchemilka ponúkajú vlastnosti, ktoré odrážajú ich obsah trieslovín. V skutočnosti taníny ruže vyzrážajú proteíny v dermis, ako je elastín a kolagén, čím umožnia pokožke znovu získať tón a pružnosť.
Izoflavóny sa údajne dokážu viazať na estrogénové receptory. Mali by teda vplyv na náš hormonálny systém. V dôsledku toho sa rastliny, ktoré ho obsahujú vo významných množstvách, nemusia odporúčať tehotným ženám a ľuďom s chorobami závislými od hormónov.
Verbaskosaponosidy obsiahnuté v bielom bujóne majú mierne expektoračné vlastnosti pri vlhkom kašli vďaka tvorbe hlienu, ktorý spôsobuje expektoračný mechanizmus. Sú aj zmäkčujúce, vzniknutý hlien zmäkčí sliznice a pri suchom kašli pôsobí ako tlmič kašľa.
Seskviterpénové laktóny, známe ako „horké princípy“, predstavujú viac ako 3000 rôznych štruktúr. Laktóny sa nachádzajú aj v esenciálnych olejoch. Rastliny, ktoré ho obsahujú vo významných množstvách, sa často používajú pri detoxikačných kúrach, ale majú aj tieto vlastnosti:
Priemerná známka: 4.7 ( 191 hlasy)
Publikácia: Yoshinori Fujimura, Daisuke Miura a Hirofumi Tachibana (2017). Stratégia fytochemického snímania založená na zobrazovaní hmotnostným spektrometrom a metabolickom profilovaní na pochopenie funkčnosti liečivého zeleného čaju. Molecules, 22(10), 1621. https://doi.org/10.3390/molecules22101621
Publikácia: SLOLEY, BD, URICHUK, LJ, MORLEY, P., DURKIN, J., SHAN, JJ, PANG, PKT, & COUTTS, RT (2000). Identifikácia Kaempferolu ako inhibítora monoaminooxidázy a potenciálneho neuroprotektantu v extraktoch z listov Ginkgo Biloba. Journal of Pharmacy and Pharmacology, 52(4), 451–459. https://doi.org/10.1211/0022357001774075
Publikácia: Benaiges, A., Marcet, P., Armengol, R., Betes, C., & Girones, E. (1998). Štúdium posilňujúceho účinku rastlinného komplexu. International Journal of Cosmetic Science, 20(4), 223–233. https://doi.org/10.1046/j.1467-2494.1998.176608.x
Publikácia: Bribi, N., Algieri, F., Rodriguez-Nogales, A., Vezza, T., Garrido-Mesa, J., Utrilla, MP,. . . Galvez, J. (2016). Črevné protizápalové účinky celkového alkaloidového extraktu z Fumaria capreolata v DNBS modeli kolitídy u myší a črevných epiteliálnych CMT93 bunkách. Fytomedicína, 23 (9), 901–913. https://doi.org/10.1016/j.phymed.2016.05.003
Publikácia: Ghorbani, A., & Esmaeilizadeh, M. (2017). Farmakologické vlastnosti Salvia officinalis a jej zložiek. Časopis tradičnej a doplnkovej medicíny, 7 (4), 433–440. https://doi.org/10.1016/j.jtcme.2016.12.014
Publikácia: Panche, AN, Diwan, AD a Chandra, SR (2016). Flavonoidy: prehľad. Journal of Nutritional Science, 5. https://doi.org/10.1017/jns.2016.41
Publikácia: Luettig, B., Steinmuller, C., Gifford, G.E., Wagner, H., & Lohmann-Matthes, M. (1989). Aktivácia makrofágov polysacharidom arabinogalaktánom izolovaným z rastlinných bunkových kultúr Echinacea purpurea. JNCI Journal of the National Cancer Institute, 81(9), 669–675. https://doi.org/10.1093/jnci/81.9.669
Práca : Morel, J. M. (2008). Praktické pojednanie o fytoterapii: Včerajšie lieky pre medicínu zajtrajška, Escalquens, Francúzsko: Edície Jacques Grancher.