Každý, kto to vyskúšal, vám povie: íly sú veľmi všestranné prírodné prostriedky! Či už zmierniť zápal šliach obkladom, vyčistiť ranu, orálne bojovať s gastralgiou alebo si dať trochu krásy maskou... íly fungujú, dokonca fungujú. Odkiaľ však pochádzajú viaceré vlastnosti ílov? Aké sú mechanizmy, vďaka ktorým sú také silné? Ako pôsobia na telo? A aké hlavné nehnuteľnosti nám ponúkajú?

Tento článok bol aktualizovaný dňa 14/12/2023

Odkiaľ pochádzajú hliny?

Hornina, minerál, čo íly?

V našom každodennom jazyku, keď hovoríme o hline, okamžite si predstavíme túto zem alebo túto skalu s lepkavým a tvárnym vzhľadom, ako je modelovacia hlina, pri kontakte s vodou...

Ak tieto horniny bližšie preskúmame pod mikroskopom, budeme schopní rozlíšiť zložky horniny, tj. ílové minerály. Voľným okom a ani lupou sú neviditeľné, no tieto minerály obsiahnuté v ílových horninách tzv. "fylosilikáty" vo vzťahu k ich organizácii v listoch, z gréčtiny fylona ich zloženie oxidu kremičitého. Voľným okom sú potom usporiadané do prekrývajúcich sa pásikov. Práve tieto minerály dodávajú hornine jej veľmi špecifické vlastnosti...

Nesprávnym pomenovaním hovoríme o íloch, ale majte na pamäti, že nás zaujímajú práve ílové minerály!

Íly, väčšinové zložky našej pôdy…

Hliny sú neustále produkované Zemou. Naša Zem, a najmä jej kôra, prešla skutočným vývojom a časom vytvorila rôzne minerály. Medzi najznámejšie a hojne sa vyskytujúce sú živec (60 %), skupina horčíka a železa (17 %), kremeň (12 %) alebo dokonca sľudy (4 %), aby sme vymenovali len tie najznámejšie. Prostredníctvom mechanických, ale aj chemických procesov tieto horniny, ktoré tvoria zemskú kôru, produkujú íly. Ale ako ?

Zvetrávanie hornín, nazývané aj erózia, môže byť spôsobené mechanickým pôsobením vetra alebo vody a dokonca aj teploty. Fenomény mrazu a rozmrazovania rozkladajú horniny tak, že ich postupne rozbíjajú na častice. Okrem toho dažďová voda, niekedy kyslá, spôsobuje, že hornina sa prerába prostredníctvom chemických reakcií.

Poveternostné podmienky teda spôsobujúerózia eruptívnej horniny, najmä živce, čím vzniká a usadenina ktorá zahŕňa naše slávne hliny! Dnes ich nájdeme v podobe ložísk, viac či menej rozsiahlych a veľmi odlišných farieb... Svedkom je napríklad hora Winikunka, nazývaná aj dúhová hora, ktorú nájdeme v srdci Kordiller od Ánd až po Peru.

Hliny sú skutočnými svedkami vývoja zemskej kôry...

Zloženie a klasifikácia ílov

Často hovoríme o hline... Mali by sme však hovoriť o hline alebo o hlinách?

Pod týmto všeobecným pojmom hlina, často používaným, sa v skutočnosti skrýva veľká rodina...
Íl, alebo by som mal povedať všetky íly, sú zemité sedimentárne horniny vznikajúce rozkladom minerálnych druhov. Všetky sú zložené z hlinitokremičitanov, na ktoré boli naočkované minerály z prostredia. Ich rozdielne zloženie dáva hlinkám ich rozmanitosť farieb!
Biela, zelená, červená a dokonca aj modrá... nútia nás snívať vo farbách!

3 rodiny štruktúrnych ílov

Zložené prevažne z kremičitany hlinitéíly stále predstavujú významné rozdiely v dosiahnutí ich príslušných farieb…

V závislosti od minerálov, ktoré obsahuje, ale aj od vrstvenej štruktúry patrí hlina do veľmi špecifickej rodiny ílov. Konformácia minerálov prebieha vo forme plátov rádovo nanometrov. Predstavte si, že pod mikroskopom by ste mohli rozlíšiť rôzne vrstvy na seba navrstvených lamiel... Zloženie týchto vrstiev, ich hrúbka, ich štruktúra definujú rodinu ílov a presnejšie typ hliny, s ktorou sa zaoberáme.

Nezabúdajme, že íly sú zložené najmä z hlinitokremičitanov... Plechy sa teda skladajú z dvoch typov vrstiev, buď sú tvorené oxidom kremičitým (SiO4), alebo sú zložené z oxidu hlinitého (Al2O3). V prvom prípade oxid kremičitý a kyslík (O) tvoria štvorsten, to znamená objem so 4 stranami. V druhom prípade 8-stranné oktaedry sa skladajú z oxidu hlinitého v strede, hydroxylu (H) a kyslíka v rohoch. Okrem týchto vrstiev tvoriacich pláty je ílová štruktúra popretkávanámedzilistové priestory čo, ako naznačuje ich názov, sú medzery medzi oddeľujúcimi listami.

Ílovité pôdy sa potom distribuujú do tri štrukturálne rodiny :

  • rodina 1:1 zodpovedajúca tetraedrická vrstva s výhľadom na oktaedrickú vrstvu. Toto usporiadanie sa opakuje nasledovne... Jasnejšie tu hovoríme najmä o kaolinitoch.

  • rodina 2:1, tu oktaedrická vrstva je doslova vložená medzi dve tetraedrické vrstvy ako je to napríklad v prípade illitu, glaukonitu alebo montmorillonitu. V tejto rodine existujú špeciálne prípady, ak je hliník nahradený iným atómom, ako je to v prípade mastenca, alebo podľa zloženia medzilistového priestoru.

  • rodina 2:1:1, tieto hliny sa skladajú z dva tetraedrické listy rámujúce oktaedrickú vrstvu ale v tomto prípademedzifoliárny priestor, teda priestor pretínajúci listy, je vyplnená oktaedrickým listom. Túto štruktúru má napríklad chloritan.

Tieto rozdiely v štruktúre a hrúbke budú mať významný vplyv na súdržnosť medzi vrstvami, stabilitu ílu a jeho schopnosť napučať vodou. Napríklad kaolinit napučiava menej ako montmorillonit, pretože montmorillonit zažíva dezorganizáciu pri ukladaní svojich vrstiev, čo uľahčuje ich oddelenie; voda sa môže ľahšie usadiť v „prázdnych“ priestoroch.

Legenda

Röntgenové meranie štruktúry ílov

Štruktúra ílu sa meria metódou využívajúcou rôntgenovú difrakciu. Kesako?

Táto technika je založená na difrakcii röntgenových lúčov prechádzajúcich materiálom. Lúč röntgenových lúčov sa stretáva s materiálom, v tomto prípade s hlinou, ktorý vychyľuje lúče z ich počiatočnej dráhy. Táto odchýlka sa mení v závislosti od hrúbky hlinenej štruktúry, počtu vrstiev atď.

Meraním uhlov difraktovaných lúčov je teda možné určiť rodinu hliny alebo dokonca hlinu, s ktorou máme do činenia!

Hlina a voda, veľký milostný príbeh...

Hlina + voda = koloidný roztok

Pozrime sa na úplne chemický aspekt ílov... Už si urobil test?  Do nádoby naplnenej vodou nasypte trochu práškovej hliny a pozorujte... Častice ílu sa správajú ako kvapky oleja vo vode: vytvoria sa suspendované micely a uvidíte... Je to veľmi prekvapujúce, viažu sa na seba ako magnet! Je to prítomnosť minerálov nesúcich negatívny a pozitívny náboj, čo spôsobuje tieto sily príťažlivosti a odpudzovania. Čiastočky ílu sa teda prirodzene zhlukujú, ale najmenšie premiešanie vody tento stav upraví a potom sa íl opäť rozptýli vo vode... Hovoríme o koloidnom roztoku.

Ahoj čo? Koloid je makromolekula alebo minerál, ktorý po vložení do vody nevytvorí roztok, ako je to napríklad v prípade rozpustenia cukru vo vode, ale vytvorí suspenziu. Ako sa to vysvetľuje? Veľkosť ílových minerálov je väčšia ako prázdne miesta zanechané molekulami vody (H2O)... Kým soľ alebo cukor do týchto „dier“ stihne vkĺznuť, hovoríme o rozpustení, ílovité minerály toho nie sú schopné, hovoríme o disperzii.

Dispergovaný stav a flokulovaný stav

Poďme ďalej v našej slovnej zásobe… Keď sa výmena záporného a kladného náboja stabilizuje, ílové agregáty flokulujú. Ja flokulujem, ty flokulujem, my flokulujeme... ale áno, samozrejme! Flokulácia zodpovedá usadzovaniu ílu, ktorý sa tvorí na dne, ale ktorý je v prípade miešania schopný znovu dispergovať.

Pochopil by si to, dva stavy hliny vo vode sa dodržiavajú:rozptýlený stav aleboflokulovaný stav ! Toto sú dva reverzibilné stavy okrem špeciálnych podmienok... teplo, degradácia, hydratácia... Tieto stavy vysvetľujú najmä rôzne reakcie pôdy na klimatické udalosti. Keď sú íly flokulované, vyzerajú ako zvarené, čo umožňuje časticiam pôdy, ako je piesok, vytvárať veľmi odolné agregáty, dokonca aj pri silnom daždi. Ak sú však íly rozptýlené, neexistuje žiadna „štruktúra“ pôd, prísne vzaté... Hlina stráca svoju úlohu „cementu“ a pôda bude narušená a citlivá na eróziu a klimatické faktory.

Záverom možno povedať, že príliš podmáčaná pôda rozloží íly z iných minerálnych prvkov (piesok, bahno atď.). Zem bude potom menej stabilná. Príliš suchá pôda môže naopak vytvárať chyby v ílovitých pôdach a tým ich aj oslabovať. V konečnom dôsledku je všetko otázkou rovnováhy... Požadovaný obsah vody v ideálne konštituovanej pôde (50 % piesku + 30 % bahna + 15 % ílu + 5 % humusu) musí byť okolo 15 % až 20 %.

Hlina je cementom... pôdy! Zem, zem ok, ale uvidíte neskôr, koloidné vlastnosti ílu vysvetľujú jej úžasné terapeutické vlastnosti... (napätie je neznesiteľné..!)

Textúrny prsteň

Pri ílovitých pôdach môžeme obsah ílu odhadnúť tak, že a "prsteň s textúrou"...Áno, áno, áno, zažijete to. Vezmite guľu zeme a premiešajte, aby ste vytvorili klobásu.

  1. On drží? Odhadnite, z čoho pozostáva váš pozemok 10% ílov.
  2. Dá sa to zaokrúhliť? existuje 15% ílov.
  3. Dokážete to zavrieť do krúžku napriek niektorým trhlinám? Líly sú prítomné takmer 30 %.
  4. V poslednom prípade, ak krúžok zostane hladký, íly sú prítomné pri 50 % !

Vlastnosti hliny

Pamätáte si, že sme vyššie hovorili o koloide, vode a vlastnostiach hliny? Povedz mi ánoiiiiii... Tak sme tu, to je všetko! Ak sa hlina nedokáže rozpustiť vo vode, je schopná absorbovať vodu, vodu ale aj veľa vecí v suspenzii...

Absorpčná sila ílov

Toto je jedna z najdôležitejších schopností hliny: jeho absorpčná schopnosť ! Absorpcia je a pasívny jav ktorý ako pijavica alebo špongia umožňuje hline absorbovať vodu. Ako sme videli, íly sa nemôžu rozpustiť vo vode, ich molekuly sú príliš veľké na to, aby sa zmestili do molekúl vody... Voda však môže zaberať priestory dostupné v ílových molekulárnych štruktúrach!

Ako sme tiež videli vyššie, každý typ hliny je vyrobený inak. Ak by sme ich teda klasifikovali, berúc do úvahy ich rozdielnu štruktúru, najsilnejšiu absorpčnú schopnosť by mali montmorillonity, nasledované illity a nakoniec kaolinity. 

Táto absorpčná kapacita dáva ílu silu odôvodňujúcu jeho použitie v mnohých obklady na ošetrovanie rán absorbovaním patologických tekutín ako napríklad hnis. Ďalšie využitie je praktické v dome pre absorbovať nepríjemné pachy.

Aby ste si to lepšie predstavili, predstavte si vysychanie hlinenej pôdy... praská! Stačí však pridať trochu vody, aby znovu získal svoj hladký a tvárny vzhľad, ako je to v prípade hrnčiara, ktorý miesi svoj materiál.

Adsorbčná sila

Fenomén oDsorpcia je odlišná od aBsorpcia. Je to a aktívny javprejavuje sa zachytávaním molekúl na aktívnych miestach alebo existujúcou príťažlivosťou medzi kladne nabitými molekulami (katiónmi) a záporne nabitými (anióny).

Teda hliny sú schopné fixovať látky na svojom povrchu a chemické zlúčeniny. Toto sa vypočíta pomocou katiónovej výmennej kapacity ílov (CEC). 

Dokázali to napríklad štúdie íly priťahujú baktérie alebo dokonca toxíny, čo dokazuje ich užitočnosť napríklad pri tráviacich problémoch.

Bol pre vás tento článok užitočný?

  

Priemerná známka: 4.6 ( 327 hlasy)

Bibliografia

Publikácia: Hernot, F. (2006). Hlina, jej využitie v lekárni. http://dune.univ-angers.fr/fichiers/20073109/2016PPHA5426/fichier/5426F.pdf

La Compagnie des Sens a jej tímy nepodporujte samoliečbu. Poskytnuté informácie a rady pochádzajú z referenčnej bibliografickej databázy (knihy, vedecké publikácie atď.). Poskytujú sa na informačné účely alebo na navrhnutie spôsobov na zamyslenie: v žiadnom prípade by nemali nahrádzať diagnózu, konzultáciu alebo lekárske sledovaniea nemôže prevziať zodpovednosť Compagnie des Sens.